跳蚤疾病,不請自來

April 22, 2014 • zack


Flea mmoawa yɛ adesamma haw kɛse. Ko a wɔne yɛn di wɔ mogya ho no akɔ so mfehaha pii. Nokwarem no, flea bi na ɛmaa nnipa pii wuwui na ɔsɛe kɛse baa Black Death ahunahuna bere wɔ 1300 mfe no mu. Nnɛ, nnipa dodow no ara nni ɔyaredɔm no ho haw pii, nanso flea mmoawa da so tumi de saa yare yi ne flea nyarewa foforo a ɛyɛ hu na ɛma nipadua yɛ mmerɛw no ba. Ɛsiane ɔmanfo akwahosan ne ahobammɔ nti, amanneɛ yi rebɔ wo kɔkɔ wɔ asiane a flea nka a wɔansi ano ne flea nyarewa betumi de aba no ho.

Agyinamoa Nwene Yare

Ɛmfa ho sɛ Ted Nugent wɔ sankubɔ ho nimdeɛ a ɛyɛ nwonwa no, saa flea yare yi nyɛ biribi a ɛyɛ anigye koraa. Aduruyɛfo nim no yiye sɛ Bartonella henselae, (edin a ɛnyɛ dɛ sɛ nea wɔtaa frɛ no no), na flea ka na ɛde Agyinamoa Nwene Yare no ba. Ɛtaa haw wɔn a wɔn nipadua no ntumi nko ntia yare yiye, na ebetumi de ɔhaw a emu yɛ den abrɛ wɔn a wonya bi no. Ennya agyinamoa a wonya ɔyare no so nkɛntɛnso papa biara, nanso ɛhaw nnipa paa. Nsɛnkyerɛnne no bi ne: ɔbrɛ, tiyɛ, atiridii, lymph nodes ahonhon, nipadua mu duru so tew, menewam yaw, ne aduan ho akɔnnɔ a ɛyera. Obi a wanya ɔyare no nso betumi ahu sɛ kuruwa anaa pɔw bi apue baabi a ɔyare no fii ase. Mpɛn pii no, agyinamoa nwene anaa ka na ɛde ba, enti ɛno nti na wɔde saa edin a ɛfata no ato no.  
Bubonic Plague
 
 
Gye di anaa nnye nni, nnipa da so nya saa ɔyaredɔm a efi tete mmere no mu yi, na ɛnyɛ agodie koraa. Bisa wo ho sɛnea wɔnya bi. Sɛ wobuae sɛ flea ka a, kamfo wo ho. Sɛ wutiee abakɔsɛm adesua wɔ ntoaso sukuu mu a, ebia wokae Black Death nsɛnkyerɛnne no: honam a ewu, nipadua mu nyɛ, atiridii, mpɔmpɔ ne mpɔtorɔ a ɛyɛ hu, na yiw—Owu. Anigyesɛm ne sɛ, aduruyɛ mu nimdeɛ anya nkɔso kɛse fi Dark Ages no, na nnuru a ekum mmoawa wɔ hɔ a wɔde si saa flea yare yi ano.

Typhus a Flea Mmoawa De Ba

Wunim sɛ yare biara a ne din te sɛ Greek nyame din no rentumi nyɛ anigye pii. Bacteria a wɔfrɛ no Rickettsia typhi  na ɛde typhus a flea mmoawa de ba no ba. Ɛnam flea a edi kan ka rat, afei ɛka agyinamoa anaa possum, na akyiri yi ɛka nnipa so. Ɛyɛ ɔyare a ɛyɛ hu a ne nsɛnkyerɛnne a emu yɛ den bi ne lymph nodes ahonhon (sɛ wunhuu no a, ɛtaa ba wɔ saa nyarewa yi mu), tiyɛ a emu yɛ den, adwen mu ayɛ basaa, awɔw, atiridii a emu yɛ den, honam ani ntwirii, ɔfe, ɔfe a obi fe, ne ntini mu yaw. Sɛ wunya saa flea yare yi a, ɛsɛ sɛ wɔde nnuru a ekum mmoawa sa wo. Sɛ wɔansa a, ɔyare no betumi akum wo. Yare mmoawa foforo pii wɔ hɔ a flea betumi de ne ka pɛnkoro ara ama wo, nanso eyinom ne nea ɛsɛ sɛ wohwɛ yiye wɔ ho.  

Ɛwom sɛ ayaresa wɔ hɔ ma ɛkame ayɛ sɛ flea yare biara de, nanso ano aduru ankasa ne sɛ wobɛfa anammɔn de asiw ano. Ɛyɛ papa koraa sɛ wutua ho ka fi mfiase na woanhaw wo ho wɔ Black Death ho. Enti ma w’ani nsɔ sɛ ano aduru a ɛte saa no bo yɛ fo, na wubetumi anya bi ntɛm wɔ wo afieboa nneɛma sotɔɔ kɛse a ɛwɔ intanɛt so

← 返回所有文章

評論

尚無評論。歡迎率先分享您的想法。

發表評論